Priestor na mierové rokovania nie je, tvrdí Kremeľ. Dôvodom má byť odmietavý postoj Ukrajiny
Momentálne neexistujú žiadne predpoklady na mierové rokovania s Kyjevom, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Kyjev už pred dvoma rokmi zakázal všetky vyjednávania, kým ruským prezidentom bude Vladimír Putin, na ktorého rozkaz ruské vojská vo februári 2022 vpadli na Ukrajinu. Kyjev rokovania zakázal so zdôvodnením, že odhalil vojnové zločiny, ktoré podľa neho napáchalo Rusko.
"Aktuálne neexistujú žiadne predpoklady na rokovanie, pretože všetci dobre poznajú stanovisko Ukrajiny neakceptovať akékoľvek rozhovory. Preto špeciálna vojenská operácia pokračuje," povedal hovorca Putina podľa tlačových agentúr. Rusko označuje vojnu, ktorú už dlhšie ako dva roky vedie proti susednej krajine, za špeciálnu vojenskú operáciu.
Peskov dnes tiež povedal, že Rusi a Ukrajinci pri rokovaniach v Istanbule už pred dvoma rokmi dohodli mierovú zmluvu. Dokument bol podľa neho fakticky parafovaný, ale Kyjev odmietol zmluvu dotiahnuť do konca kvôli "priamemu nátlaku Londýna", povedal Peskov.
Hovorca Kremľa dal pred dvoma týždňami najavo, že prípadné rokovania o mieri s Ukrajinou by museli prihliadať na to, že Rusko počas tejto vojny pripojilo k svojmu územiu ďalšie štyri ukrajinské oblasti, po polostrove Krym anektovanom už pred desiatimi rokmi. Aj vtedy hovorca ruského prezidenta pred novinármi pripustil, že necíti žiadnu ochotu Kyjeva rokovať s Moskvou.
Rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom, najprv konané v Bielorusku, začali krátko po tom, čo ruské vojská vo februári 2022 vpadli na Ukrajinu. Kyjev ale prerušil rozhovory s Ruskom, keď po ústupe ruských vojsk od Kyjeva na jar 2022 vyšli najavo masové vraždy a ďalšie zverstvá, ktorých sa za krátke okupácie ruskí vojaci v okolí ukrajinskej metropoly podľa tvrdenia Kyjeva dopustili.
Symbolom týchto vojnových zločinov sa stalo mesto Buča, kde zastrelení civilisti ležali na uliciach a kde boli nájdené aj hromadné hroby. Moskva popiera akékoľvek útoky na civilistov, nieto ešte vojnové zločiny, a za zmienku o týchto podozreniach hrozí v Rusku mnohoročné väzenie. Kyjev ale aj tak zakázal vyjednanie s Ruskom, kým na jeho čele bude Putin, ktorý bol v apríli zvolený za prezidenta na ďalších šesť rokov.
Rusko v chystanej dohode z Istanbulu podľa agentúr požadovalo, aby sa Ukrajina zaviazala k neutralite, zriekla sa vstupu do NATO, obmedzila veľkosť svojich ozbrojených síl a udelila východnej Ukrajine zvláštne postavenie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dal najavo, že je proti takým záväzkom. Zelenského predvlaňajší dekrét zakazujúci vyjednávať s Ruskom za Putina však ponecháva otvorenú možnosť rokovania s iným prezidentom Ruska, poznamenala agentúra Reuters.