Jordánsko v tieňovej vojne Iránu a Izraela bojuje proti pašovaniu zbraní, píše Reuters
Jordánsko v poslednom čase zmarilo sprisahanie riadené Iránom, ktorého cieľom bolo prepašovať do krajiny zbrane, ktoré by mohli použiť odporcovia monarchie pri sabotážnych akciách. S odvolaním sa na dva jordánske zdroje oboznámené s touto vecou o tom dnes napísala agentúra Reuters.
Destabilizovanie krajiny
Zbrane podľa týchto zdrojov zaslali Iránom podporované milície v Sýrii jednej bunke Moslimského bratstva v Jordánsku, ktorá mala väzby na vojenské krídlo palestínskeho hnutia Hamas. Pašovanú zásielku zabavili koncom marca pri zatýkaní členov tejto bunky, ktorými sú Jordánci palestínskeho pôvodu.
Údajné sprisahanie a zatýkanie v tomto blízkovýchodnom kráľovstve, ktoré v bezpečnostných otázkach spolupracuje so Spojenými štátmi a pred mesiacom sa podieľalo na odrazení rozsiahleho raketového útoku Iránu proti Izraelu, sa odohralo v čase extrémneho napätia, ktoré v regióne podnietila vojna Izraela s Hamasom v Pásme Gazy.
Hamas, ktorý nielen Izrael, ale aj USA či EÚ označujú za teroristickú organizáciu, je súčasťou takzvanej Osi odporu, Iránom podporovanej siete skupín na Blízkom východe, ktoré Teherán buduje desiatky rokov vo svojom zástupnom boji proti štátu Izrael.
Oba jordánske zdroje, ktoré hovorili s agentúrou Reuters pod podmienkou zachovania anonymity, odmietli špecifikovať, aké typy sabotáží sa podľa nich plánovali, s vysvetlením, že sa táto vec ešte len vyšetruje. Uviedli však, že cieľom sprisahania bolo destabilizovať Jordánsko.
Mŕtve schránky
Táto krajina by sa podľa Reuters mohla stať zástupným ohniskom krízy v Pásme Gazy, pretože na svojom území hostí americkú vojenskú základňu a má spoločnú hranicu nielen s Izraelom, ale aj so Sýriou a Irakom, kde pôsobia Iránom podporované ozbrojené skupiny.
Zdroje agentúry nespresnili, aké typy zbraní boli pri marcovej razii zabavené. Všeobecne však uviedli, že jordánske bezpečnostné služby v posledných mesiacoch zmarili početné pokusy Iránu a s ním spriaznených skupín prepašovať do krajiny americké míny Claymore, výbušniny C4 a Semtex, pušky typu Kalašnikov alebo rakety Kaťuša.
Väčšina týchto nelegálnych dodávok podľa nich smeruje ďalej na Izraelom okupovaný Západný breh Jordánu. Niektoré - vrátane tých zabavených v marci - sú však určené na použitie priamo v Jordánsku, napríklad práve pre bunku Moslimského bratstva napojenú na bojovníkov Hamasu, uviedli zdroje Reuters.
"Zbrane ukrývajú tak, že ich zakopú v miestach, ktorým hovoria mŕtve schránky, potom určia ich polohu pomocou GPS, odfotografovala ich a nakoniec vydajú pokyny svojim ľuďom, aby ich odtiaľ vyzdvihli," povedal jeden zo zdrojov.
Moslimské bratstvo je nadnárodné islamistické hnutie, ktorého odnožou je aj Hamas založený v 80. rokoch minulého storočia. Hnutie tvrdí, že nabáda k používaniu násilia, a konkrétne jordánska odnož pôsobí v kráľovstve už desiatky rokov legálne.
Jordánske úrady sa domnievajú, že Irán a s ním spojené skupiny ako Hamas či libanonský Hizballáh sa snažia regrutovať mladých radikálnych členov Moslimského bratstva v Jordánsku proti Izraelu a Amerike, a rozšíriť tak sieť síl na Blízkom východe spriaznených s Teheránom.
Operácie na Západnom brehu
Vysoko postavený predstaviteľ jordánskeho Moslimského bratstva Reuters potvrdil, že niektorých z členov hnutia v marci zadržali v súvislosti s držaním zbraní.
Zdôraznil však, že nech už urobili čokoľvek, hnutie s tým nesúhlasilo, a že podľa jeho názoru skôr pašovali zbrane na Západný breh, než to, že by plánovali sabotážne akcie na území Jordánska.
"Medzi bratstvom a úradmi prebieha dialóg. Vedia, že pokiaľ dôjde k nejakým pochybeniam, nie je to vinou bratstva, ale iba jednotlivcov, nejde o politiku bratstva," povedal tento predstaviteľ, ktorý si prial zostať v anonymite s ohľadom na citlivosť tejto veci.
Ďalší vysoko postavený predstaviteľ Moslimského bratstva, ktorý si tiež neželal byť menovaný, Reuters povedal, že v marci zatknutých členov bunky predtým naverboval zástupca šéfa Hamasu Sálih Arúrí, ktorý z libanonského exilu riadil operácie Hamasu na Západnom brehu. Arúrí zomrel na začiatku januára pri údere bezpilotného lietadla na predmestí v Bejrúte, ktoré je všeobecne pripisované Izraelu.
Jordánske úrady tvrdia, že za uplynulý rok zmarili niekoľko pokusov agentov napojených na proiránske milície v Sýrii prepašovať cez hranice raketomety a výbušniny. Zároveň pripúšťajú, že niektoré zbrane sa pašerákom napriek tomu podarilo cez hranice dostať. Irán popiera, že by mal s touto činnosťou čokoľvek spoločné.