Pôsobenie pápeža Františka prekračovalo hranice katolíckej cirkvi, tvrdí poslanec Mažgút
Pôsobenie pápeža Františka prekračovalo hranice katolíckej cirkvi, či už sa prihováral k politikom, cirkevným hodnostárom alebo mládeži, ktorú sa snažil viesť k autentickému a nie materialistickému životu. Pri príležitosti sobotného pohrebu pápeža to povedal poslanec Národnej rady Ján Mažgút (Smer).
Sám pápež sa podľa neho snažil žiť skromným životom a cirkev viedol k tomu, aby bola blízko k ľuďom. „Počas jeho návštevy v septembri 2021, keď navštívil Bratislavu, Košice, Prešov aj Šaštín, bolo možné zažiť jeho vľúdnosť a solidaritu aj k ľuďom na okraji spoločnosti,“ pripomenul poslanec.
Význam pápeža Františka Slovensko podľa neho podčiarklo aj tým, že v deň jeho pohrebu vyhlásilo štátny smútok.
Koaličná väčšina
Na margo poslednej riadnej schôdze parlamentu Mažgút povedal, že jej priebeh potvrdil schopnosť koalície dosahovať pri hlasovaniach väčšinu. „Koaličná väčšina, ktorá vzišla z parlamentných volieb v počte 79 hlasov, je zabezpečená. S drobnými výnimkami, kde sa bavíme o individuálnych rozhodnutiach, bola potvrdená v rámci celej schôdze,“ konštatoval.
Hlasmi všetkých 79 koaličných poslancov bol zvolený aj nový predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas). Mažgút poznamenal, že vzhľadom na obštrukciu opozície, ktorá sa na hlasovaní nezúčastnila, sa stal Raši prvým predsedom parlamentu, za ktorého sa postavilo sto percent hlasujúcich poslancov.
S názorom, že opozícia nedostala na schôdzi primeraný priestor, Mažgút nesúhlasí. Pripomína, že bolo prerokovaných aj množstvo opozičných legislatívnych návrhov vrátane návrhu ústavnej zmeny z dielne KDH. Hoci do druhého čítania nepostúpila, podľa Mažgúta sa obsahovo čiastočne prekrýva s vládnym návrhom, ktorý sa do druhého čítania dostal.
Na definitívne schválenie však potrebuje vládna koalícia aj podporu časti opozičných poslancov, lebo v parlamente nemá ústavnú väčšinu 90 zákonodarcov.
„S každým politickým reprezentantom, ktorý bude mať záujem sa na zmene ústavy podieľať, je diskusia vítaná. Pokiaľ hovoríme o KDH, tam je to asi primárne,“ povedal.
Transakčná daň
Transakčnú daň, na ktorú sú aktuálne rôzne názory aj vo vnútri vládnej koalície, považuje Mažgút za konsolidačnú, ktorú si vynútil stav verejných financií zdedený z minulého volebného obdobia. „Peniaze musíte hľadať niekde, kde sú, nemôžete ich brať odniekiaľ, kde nie sú,“ povedal Mažgút, podľa ktorého opozičné strany neponúkli žiadnu realistickú konsolidačnú alternatívu.
Vie si v súvislosti s touto daňou predstaviť menšie zmeny v závislosti od vývoja aplikačnej praxe, ale uvažovať, či je táto daň aj naďalej potrebná, bude podľa neho možné až po ukončení konsolidácie verejných financií a nahradení chýbajúcich zdrojov v štátnom rozpočte.