V Žiline otvorili najväčšiu investíciu v histórii slovenských železníc, po trati pôjdu vlaky až 160 km/h

Najväčšia investičná akcia v histórii železničnej dopravy na Slovensku, ktorou je modernizácia uzla Žilina, bola vo štvrtok popoludní uvedená do prevádzky. Slávnostnú pásku na jednom z nástupíšť žilinskej železničnej stanice prestrihli v spoločnosti zástupcov dodávateľa minister dopravy Jozef Ráž a generálny riaditeľ Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) Miroslav Garaj.

„Je to investícia, ktorá má na svojom konci zmodernizovaných 14 kilometrov tratí z východu na západ a dva kilometre zo severu na juh. Táto stavba priniesla absolútne najmodernejšie zabezpečovacie systémy a dispečerské pracovisko. Po týchto tratiach budú môcť chodiť vlaky rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu,“ uviedol Ráž.

Doplnil, že cestujúci získali bezbariérový prístup na šesť vynovených nástupíšť aj lepší prechod zo stanice k športovým štadiónom. „Rozšírením a zvýšením podjazdu na Kysuckej ulici sa navyše výrazne zlepšilo aj dochádzanie ľudí z Kysúc do Žiliny,“ zdôraznil minister dopravy.

Generálny riaditeľ ŽSR upozornil, že žilinská železničná stanica prešla kompletnou modernizáciou koľajiska. Žilinský železničný uzol podľa neho patrí k najvýznamnejším na Slovensku. „Priemerne cez stanicu Žilina prechádza v pracovných dňoch 239 vlakov osobnej dopravy, 57 vlakov nákladnej dopravy a niekoľko služobných vlakov pre potreby ŽSR, čo je v priemere 300 vlakov denne,“ poznamenal Garaj.

Aj keď železničná časť projektu je už hotová, stavebný ruch v okolí stanice bude ešte pokračovať budovaním cestného nadjazdu ponad železnicu z Ľavobrežnej ulice na Ulicu 1. mája. „Ukončená je prvá etapa nadjazdu a zároveň sú už zrealizované prípravné práce na dostavbu. Boli preložené inžinierske siete, optické siete, zrealizovaná úprava trakčného vedenia pre trolejbusové linky. Predpokladám, že koncom roka 2026, prípadne v prvej polovici roka 2027 bude po ňom spustená cestná doprava,“ doplnil Garaj.

Žilinský železničný uzol zmodernizovalo Združenie Pod Dubňom na čele so spoločnosťou Strabag so zhruba ročným meškaním, pod ktoré sa podpísali pandémia koronavírusu, problémy s dodávkami materiálov, ale aj zložité geologické podmienky či problémy s majetkovým vysporiadaním pozemkov. Celková zmluvná cena dosiahla 318 miliónov eur. Projekt bol financovaný z eurofondov.