Japonsko oznámilo, že do roku 2031 rozmiestni rakety na ostrove pri Taiwane
Japonsko plánuje do roku 2031 rozmiestniť rakety na ostrove Jonaguni, ktorý leží blízko Taiwanu, informuje agentúra AFP. Čína od vlaňajšieho novembra prijala proti Japonsku množstvo ekonomických, politických a symbolických opatrení ako odvetu za výroky premiérky Sanae Takaičiovej.
Tá v minulosti pripustila možnosť japonskej vojenskej intervencie v prípade čínskeho útoku na Taiwan, ktorý Peking považuje za svoje územie.
Peking ohlásil protiopatrenia
Tokio plán umiestniť na ostrov rakety oznámilo už v roku 2022, no doteraz nebol známy presný harmonogram prevedenia. "Náš projekt spočíva v rozmiestnení rakiet zem-vzduch v priebehu fiškálneho roka 2030 (teda počas 12 mesiacov končiacich v marci 2031)," oznámil japonský minister obrany Šindžiró Koizumi na tlačovej konferencii.
Jonaguni leží asi 110 kilometrov východne od Taiwanu a je vzdialený od Tokia asi 2000 kilometrov. Na ostrove je tiež základňa japonskej armády.
Čína dnes v rámci horších sa vzťahov medzi Pekingom a Tokom oznámila kroky proti 40 japonským firmám, ktoré obviňuje z účasti na remilitarizácii Japonska. Patria medzi ne viaceré dcérske spoločnosti Mitsubishi Heavy Industries zaoberajúce sa stavbou lodí a výrobou leteckých motorov a námorných strojov, ako aj niektoré spoločnosti Kawasaki Heavy Industries a firma Fujitsu.
Tieto a ďalšie spoločnosti na čínskom zozname nebudú môcť dovážať z Číny tovar s dvojakým použitím, ktorý sa môže použiť na civilné a vojenské účely.
Tokio voči Číne protestuje
Japonsko sa proti kroku čínskej vlády ohradilo a požaduje, aby Peking rozhodnutie zrušil. "Dnes oznámené opatrenia nebudú nikdy tolerované a sú odsúdeniahodné. Dôrazne protestujeme voči Číne a naliehavo ju žiadame, aby obmedzenia zrušila," povedal dnes námestník tajomníka kabinetu Kei Sató.
Peking v súvislosti s nedávnym schválením rekordného rozpočtu Japonska na obranu obviňuje Tokio zo snahy oživiť militarizmus z 30. a 40. rokov minulého storočia, keď japonská armáda kolonizovala viaceré ázijské krajiny, vrátane Číny, a páchala v nich zverstvá.
Takaičiová zase minulý piatok obvinila Čínu zo snahy zmeniť status quo silou alebo nátlakom v námorných oblastiach, o ktorých zvrchovanosť sa praje so svojimi susedmi. Zároveň však ubezpečila, že chce s Čínou nadviazať stabilné a konštruktívne vzťahy.
Premiérka, ktorej strana po voľbách z 8. februára získala dvojtretinovú väčšinu v dolnej komore, je známa svojimi nacionalistickými názormi a tvrdými postojmi vo vzťahoch k Číne alebo Južnej Kórei.
Vlani v novembri vyvolala diplomatickú roztržku, keď vyhlásila, že čínsky útok na Taiwan by mohol predstavovať situáciu ohrozujúcu prežitie Japonska, v ktorej by Tokio mohlo uplatniť právo na kolektívnu sebaobranu na základe zákona z roku 2015.