Technológia sa kúpiť dá. Zmena nie.
Autor je expertom na inovácie a riadenie zmien.
Osvojovanie si nových technológií sa na Slovensku často chápe ako technická úloha. Vyberie sa riešenie, schváli rozpočet, spustí pilot. Ak neprinesie očakávaný efekt, vina sa hľadá v nástroji. Menej často v spôsobe práce. Pritom práve tam sa rozhoduje o úspechu či neúspechu každej technologickej zmeny.
Zaujímavý kontext k tomu prináša aj nedávny český výskum agentúry NMS Market Research zameraný na vnímanie umelej inteligencie. Ukázal, že 94 percent ľudí technológiu pozná a viac než polovica ju vníma ako užitočného pomocníka. Obavy teda nie sú dominantnou emóciou. Napriek tomu je aplikácia v pracovnom prostredí výrazne pomalšia než v súkromí: AI využíva 68 percent ľudí v osobnom živote, no len 36 percent v práci. Rozdiel je takmer dvojnásobný. Tento rozpor nie je technologický. Je organizačný.
Slovenská odolnosť voči novým technológiám nemá podobu otvoreného odporu. Je tichá, zdvorilá a formálne súhlasná. Ľudia prikývnu, projekt podporia, absolvujú školenie. No v praxi sa držia starých postupov. Nie zo vzdoru, ale zo sebaobrany. V prostredí s vysokou averziou k chybám, silnou hierarchiou a častými zmenami priorít je najbezpečnejšou stratégiou vyčkať.
Práve preto prijatie potrebuje proces a čas. Nie na presviedčanie, ale na vytvorenie istoty, že je dovolené experimentovať, že dočasný pokles výkonu nebude trestaný, že nové správanie bude zosúladené so systémom hodnotenia a odmeňovania. Bez toho zostane technológia len „nadstavbou“ k starému spôsobu práce.
Český výskum zároveň ukazuje, že ľudia sa technológií neboja. Boja sa ich dôsledkov. Najmä vplyvu na pracovné roly, na budúcnosť kreatívnej práce a na zánik juniorských pozícií, ktoré dnes slúžia ako vstupná brána k expertíze. Ak tieto obavy nie sú pomenované a manažované, nevytratia sa. Len sa presunú do tichého odporu.
Podceňovaná je aj úloha skepticizmu. Najväčší skeptik v organizácii nebýva problémom, ale zdrojom konfrontácie s realitou. Práve tá kladie otázky zodpovednosti, bezpečnosti a udržateľnosti zmien. Preto by veľké transformačné projekty nemali viesť len technologickí nadšenci, ale aj ľudia, ktorí rozumejú obavám a vedia ich premeniť na funkčné pravidlá.
Technológia sama o sebe konkurencieschopnosť nezvyšuje. Zvyšuje ju až schopnosť organizácie zmeniť spôsob práce rýchlejšie, než si na novú technológiu zvyknú jednotlivci. A kým na Slovensku nebudeme riadiť osvojenie ako sociálnu zmenu, nie ako IT projekt, budeme mať moderné nástroje – a staré výsledky.