Iracké územie nesmie slúžiť na útoky proti susedom, zhodli sa premiér krajiny a prezident Kurdistanu

Iracký premiér Muhammad Šijá Súdání a prezident autonómneho Kurdistanu v Iraku Nečirvan Barzání sa v piatok počas telefonického rozhovoru zhodli, že „iracké územie nesmie byť použité...na spúšťanie útokov proti susedným štátom.“ S odvolaním sa na tlačovú službu irackého premiéra o tom v piatok informovala agentúra AFP.

Irán vo štvrtok pohrozil, že v prípade, ak kurdskí bojovníci preniknú na územie Iránskej islamskej republiky, zaútočí na „všetky zariadenia“ v irackom Kurdistane.

Dronové útoky

Agentúra AFP v piatok informovala o nových náletoch, ktorých terčom boli základne spojené s opozičnými skupinami iránskych Kurdov na severe Iraku. Predstaviteľ exilovej Demokratickej strany iránskeho Kurdistanu uviedol, že šlo o dronové útoky, ktoré pokračovali aj popoludní.

Výbuchy hlásili aj v blízkosti letiska Arbíl v irackom Kurdistane, v ktorého blízkosti sú dislokovaní jednotky koalície vedenej USA. V Arbíle sa nachádza aj konzulárny úrad USA.

Iránska armáda zintenzívnila útoky na exilové skupiny iránskych Kurdov po tom, ako sa v médiách objavili správy, že americký prezident Donald Trump chce kurdské oddiely zapojiť do boja proti Iránu.

V tejto súvislosti sa objavili špekulácie, že Trump chce, aby sa iránski Kurdi v exile zapojili do vojny proti Iránu vyslaním svojich pozemných jednotiek. Biely dom poprel tvrdenia, že Trump zvažuje ich vyzbrojenie.

Bývalý britský veľvyslanec v Teheráne Simon Gass v rozhovor pre BBC opísal Irán ako „zmes rôznych etník“ s perzskou väčšinou a významnými menšinami Kurdov, Balúčov, Arabov a Azerov.

Kurdskí bojovníci

„Ak Spojené štáty a Izrael nájdu spôsob, ako podnietiť niektoré z týchto skupín k ozbrojenému povstaniu proti režimu, bude to ďalší problém, ktorý bude musieť režim zvládnuť. Bude to mimoriadne ťažké,“ povedal Gass.

Upozornil, že iránski kurdskí bojovníci sú „relatívne ľahko ozbrojení“ a „za normálnych okolností by sotva boli schopní postaviť sa sile iránskych ozbrojených síl“. Môžu ich však podporiť jednotky z iných krajín.

BBC pripomenula, že hornatý región rozprestierajúci sa na hraniciach Turecka, Iraku, Sýrie, Iránu a Arménska obýva viac ako 30 miliónov Kurdov, ktorí tvoria štvrtú najväčšiu etnickú skupinu na Blízkom východe, pričom však nikdy trvalo nemali svoj vlastný štát.

Kurdi tvoria aj približne 10 percent z 91 miliónov obyvateľov Iránu. Na rozdiel od väčšinového šiitského obyvateľstva Iránu sú Kurdi prevažne sunnitskí moslimovia.

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International uviedla, že iránski Kurdi „dlhodobo trpia hlboko zakorenenou diskrimináciou“ a že „ich sociálne, politické a kultúrne práva sú potláčané, rovnako ako ich ekonomické ambície“.