Pekári, cukrári a cestovinári bijú na poplach: Slovenský trh potravín zlyháva, mení sa z výrobného na dovozný
Slovenské potravinárstvo sa dostalo do bodu systémového zlyhania podmienok na domácom trhu. Pekársko-cukrársky sektor čelí rastúcim nákladom, návratu neférových obchodných praktík a prudkému nárastu dovozu, ktorý postupne vytláča slovenskú výrobu z pultov. Vyplynulo to z valného zhromaždenia najväčšieho potravinárskeho združenia Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC), ktoré sa konalo na Táloch.
„Na valnom zhromaždení slovenských pekárov, cukrárov a cestovinárov zaznelo jasné posolstvo - slovenskí výrobcovia strácajú konkurencieschopnosť nie pre nedostatok kvality, ale pre nastavenie trhového prostredia v krajine,“ uviedol predseda predstavenstva Zväzu Milan Lapšanský.
„Dnes už nesúťažíme len so zahraničím, strácame pozíciu aj na vlastnom trhu. Náklady rastú, kompenzácie meškajú a obchodné prostredie je neférové. Ak štát nič nezmení, nielen slovenský chlieb a pečivo, ale všetky domáce potraviny budú z pultov miznúť čoraz rýchlejšie,“ dodal.
V roku 2025 vzrástol dovoz zahraničných pekárskych výrobkov medziročne o sedem percent. Zároveň sa podľa výrobcov slovenských potravín zväčšuje problém vysokých obchodných prirážok a praktík, ktoré deformujú trh a znevýhodňujú domácich producentov. Výsledkom je situácia, keď sa slovenské výrobky stávajú menej dostupnými pre obyvateľstvo než lacnejší dovoz.
Ak je pre obchod výhodnejšie nahradiť slovenský výrobok zahraničným, nejde podľa Lapšanského o voľný trh, ale o deformovaný systém. Slovensko sa postupne mení z výrobnej krajiny na distribučný trh, ktorý znamená stratu domácej pridanej hodnoty a čisté vyvážanie financií spotrebiteľov za hranice, myslí si šéf Zväzu.
Zdôraznil, že zároveň rastie tlak zahraničného kapitálu na akvizície oslabených domácich podnikov. „Upozorňujeme štát aj politikov na strategické riziká tohto vývoja, za ktorým sú aj roky ignorovania potrieb spracovateľov neraz na úkor výroby základných potravín. Ide o potravinovú bezpečnosť štátu. Ak stratíme domáce spracovateľské kapacity, stratíme kontrolu nad tým, čo budeme jesť,“ zdôraznil Lapšanský.
Zväz vyzval vládu na vytvorenie národnej stratégie podpory slovenských potravín, zavedenie rýchleho a funkčného kompenzačného mechanizmu pre spracovateľov a dôslednú kontrolu a vymožiteľnosť pravidiel proti nekalým obchodným praktikám.
Zväz zároveň zadefinoval svoje kľúčové priority na najbližšie obdobie. Tými sú zvýšenie podielu slovenských potravín na trhu a vo verejnom stravovaní, zastavenie návratu nekalých obchodných praktík a posilnenie ochrany výrobcov. K ďalším prioritám zväz radí aj zlepšenie konkurencieschopnosti cez zníženie nákladového zaťaženia, ochranu domácich výrobných kapacít pred výpredajom a útlmom a podporu investícií a inovácií v potravinárstve.
„Slovenskí výrobcovia sú pripravení investovať, inovovať a niesť zodpovednosť. Potrebujú však férové podmienky na spoločnom európskom trhu s prispením štátu. Rozhodnutia, ktoré sa urobia dnes, určia, či budeme mať na slovenskom trhu o niekoľko rokov vlastný chlieb alebo či budeme už aj na krajci chleba závislí od západnej Európy,“ uzavrel Lapšanský.