Predražené investície. Novú výstavbu obnoviteľných zdrojov obmedzujú nízke ceny elektriny aj vysoké úroky
Podiel obnoviteľných zdrojov energie na energetickom mixe Slovenska v posledných rokoch rastie iba veľmi mierne, no aktuálne pomerne nízke ceny energií na burzách záujem investorov nezvyšujú. Problémom sú aj vysoké úrokové sadzby, ktoré investície predražujú, zhodli sa viacerí analytici.
Elektrina s dodávkou na budúci rok sa v tomto týždni na pražskej burze PXE predávala za menej ako 75 eur za megawatthodinu, pričom ešte pred rokom bola jej cena viac ako dvojnásobná.
Minimálne zvýšenie
Eurostat v závere uplynulého roka zverejnil údaje za rok 2022 o podieloch energie z obnoviteľných zdrojov v jednotlivých ekonomikách Európskej únie. V prípade Slovenska sa podiel zvýšil iba minimálne na 17,5 percenta a štyri roky stagnuje okolo úrovne 17 percent.
"Vyspelým krajinám sa tak vo využívaní obnoviteľných zdrojov pozeráme na chrbát," upozornila analytička WOOD & Company Eva Sadovská.
Riaditeľ Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu a obnoviteľných zdrojov Ján Karaba očakáva, že pokiaľ sa ceny energií nezvýšia, negatívne to ovplyvní najmä zámery výstavby nových komerčných zdrojov fotovoltiky, ktoré dodávajú elektrinu priamo do siete.
"Aktuálne ceny elektriny sú pritom stále zaujímavé pre veterné elektrárne a pravdepodobne neznížia atraktivitu výstavby malých alebo lokálnych fotovoltických zdrojov realizovaných domácnosťami, firmami alebo energetickými komunitami," uviedol Karaba.
Nerentabilné ceny energie
Pre ostatné druhy obnoviteľných zdrojov ako je biomasa, bioplyn, malé vodné elektrárne a geotermálne elektrárne sú takéto ceny elektriny prakticky nerentabilné a ich výstavba bude podľa Karabu vyžadovať výraznú investičnú alebo v niektorých prípadoch aj prevádzkovú podporu.
Nízke ceny elektrickej energie nie sú priaznivé pre budovanie nových kapacít ani podľa analytika finančných trhov XTB Mareka Nemkyho.
"Nie je to však spôsobené len nižšími cenami energií, ale aj vyššími úrokovými sadzbami, ktoré predražujú financovanie projektov," upozornil Nemky.
Cena peňazí je v podobe úrokových sadzieb v súčasnosti na rekordných úrovniach. Analytik očakáva, že v druhej polovici roka by mala postupne prichádzať centrálna banka so znižovaním úrokových sadzieb, čím by mohla naštartovať taktiež investície do projektov obnoviteľných zdrojov.
Vysoké úroky
Analytik portálu energieprevas.sk Jozef Badida dodal, že i keď návratnosť budovania OZE sa znižuje s klesajúcimi trhovými cenami energie a investíciám do obnoviteľných zdrojov neprospievajú ani vysoké úrokové sadzby, k zvyšovaniu záujmu o obnoviteľné zdroje povedú prísnejšie klimatické ciele či podporné európske programy.
"Bez ohľadu na to, ako sa budú vyvíjať ceny energie, je vhodné zjednodušiť legislatívne pravidlá pre pripájanie, posudzovanie vplyvov na životné prostredie či povoľovanie obnoviteľných zdrojov," upozornil analytik.
Slovensko sa podielom obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe energie radí na koniec druhej desiatky v Európskej únii hneď za Českom s 18,2 percenta a Talianskom s 19 percentami obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe. Prvé priečky obsadilo Švédsko so 66 percentami nasledované Fínskom so 47,9 percenta a Lotyšskom so 43,3 percenta obnoviteľných zdrojov.
Podľa Sadovskej nie je pri realizácii projektov zameraných na obnoviteľné zdroje ani tak problémom nedostatok finančných zdrojov, ale systémové bariéry. Preto odborníci v tejto oblasti apelujú na potrebu odstrániť bariéry rozvoja a zrýchliť zapájanie nových obnoviteľných zdrojov.
Tomu by mali podľa analytičky pomôcť predovšetkým zjednodušenie a zefektívnenie povoľovacích konaní, úprava zastaranej legislatívy, funkčné podporné mechanizmy a programové výzvy či implementácia ďalších nástrojov na podporu obnoviteľných zdrojov, ktoré pripravila pre členské krajiny Európskej únie.
"Avšak Slovensku chýba pri ich aplikácii pružnosť. Aj v dôsledku toho rozvoj obnoviteľných zdrojov u nás stagnuje," dodala Sadovská.