Tisícky bosnianskych Srbov protestovali proti možnej rezolúcii OSN o genocíde v Srebrenici
Tisícky bosnianskych Srbov protestovali vo štvrtok v meste Banja Luka proti potenciálnej rezolúcii OSN, ktorou by sa 11. júl vyhlásil za medzinárodný deň pamiatky obetí genocídy v Srebrenici. Informujeme o tom podľa agentúry AFP.
Banja Luka je hlavným mestom srbskej entity v Bosne a Hercegovine - Republiky srbskej. Tisícky demonštrantov tu vyšli do ulíc na výzvy tamojšieho lídra Milorada Dodika.
Genocída
Bosnianskosrbské jednotky obsadili mesto Srebrenica - v tom čase enklávu pod ochranou OSN - 11. júla 1995, niekoľko mesiacov pred tým, než sa skončila medzietnická občianska vojna v Bosne. V nasledujúcich dňoch zabili približne 8000 moslimských mužov a chlapcov z tohto východobosnianskeho mesta, uvádza AFP.
Ostatky väčšiny obetí neskôr objavili v masových hroboch na východe Bosny, kde ich páchatelia presunuli z pôvodných miest s cieľom zakryť zločin. Na základe medzinárodného práva sa udalosti v Srebrenici označujú za genocídu.
Na základe mierovej dohody z Daytonu, ktorou sa skončila vojna, zostala Bosna rozdelená na dve poloautonómne časti - moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny a Republiku srbskú. Dodik, ktorý je zároveň prezidentom Republiky Srbskej, však požaduje väčšiu autonómiu.
Pamätný deň
Podľa návrhu rezolúcie OSN pripravenej Nemeckom a Rwandou by sa od budúceho roka, ktorý je zároveň 30. výročím srebrenickej masakry, stal 11. júl "Medzinárodným pamätným dňom genocídy v Srebrenici".
Dodik označil takúto rezolúciu za neprijateľnú. "Ľutujem každú obeť," vyhlásil, avšak dodal, že tvrdenia, podľa ktorých za sedem dní prišlo o život osemtisíc ľudí, sú klamstvom.
V roku 2007 Dodik, ktorý bol koncom 90. rokov obľúbencom Západu, označil udalosti v Srebrenici za genocídu. O desaťročie neskôr začal tvrdiť, že v Srebrenici ku genocíde nedošlo, pripomína AFP.
Dodik je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina a pravidelne prejavuje úctu niekdajšiemu bosnianskosrbskému vojnovému lídrovi Radovanovi Karadžičovi a jeho vojenskému veliteľovi Ratkovi Mladičovi.
Obaja boli Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu odsúdení na doživotné väzenie za vojnové zločiny počas občianskej vojny v Bosne (1992 - 95), predovšetkým za ich rolu na udalostiach v Srebrenici.