Zaočkovanosť na Slovensku klesá pod 95 percent, upozorňujú odborníci
Zaočkovanosť u detí na Slovensku už niekoľko rokov vykazuje pokles. Nie sme jedinou krajinou EÚ, kde je podobná situácia. Na Slovensku je zavedené povinné očkovanie od 50-tych rokov a v rámci platného očkovacieho kalendára sa povinne očkuje proti desiatim infekčným ochoreniam.
Zaočkovanosť na celoslovenskej úrovni administratívne kontrolovaná k 30. 8. 2023 nedosiahla hranicu 95 percent pri štyroch druhoch povinného očkovania detí:
- preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (DTaP-IPV) v 6. roku života, kde v ročníku detí narodených v 2016 dosiahla úroveň 94,5 percenta,
- očkovanie detí prvou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v ročníku narodenia 2021, kde celoslovenská zaočkovanosť dosiahla úroveň 94,4 percenta,
- očkovanie druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v 11. roku života, kde v ročníku detí narodených v 2011 dosiahla úroveň 94,5 percenta,
- očkovanie druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v 5. roku života, kde
- v ročníku detí 2017 dosiahla úroveň 93,9 percenta, (najnižšia úroveň zaočkovanosti)
- v ročníku detí 2016 dosiahla úroveň 94,6 percenta.
Celoslovenská zaočkovanosť v rámci pravidelného povinného očkovania detí presiahla hranicu 95 percent pri piatich druhoch povinného očkovania:
- v rámci základného očkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, detskej obrne, invazívnym hemofilovým nákazám, vírusovej hepatitíde B (DTaP-IPV-VHB-POLIO)
- základného očkovania proti pneumokokovým invazívnym ochoreniam v ročníku narodenia 2021,
- očkovanie prvou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v ročníku narodenia 2020,
- očkovanie druhou dávkou vakcíny proti osýpkam, mumpsu a ružienke (MMR) v 11. roku života v ročníku narodenia 2010
- a preočkovanie proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne (dTaP-IPV) v 13. roku života
V porovnaní s predchádzajúcim obdobím zaočkovanosť v rámci pravidelného povinného očkovania detí bola nižšia o 0,2 percenta až 1,0 percenta v závislosti od druhu očkovania.
„Podľa výsledkov administratívnej kontroly očkovania možno konštatovať, že celoslovenskú zaočkovanosť nad 95 percent dosahujeme pri základnom očkovaní alebo pri prvej dávke očkovania u detí do 5 rokov proti všetkým desiatim ochoreniam v rámci Očkovacieho kalendára. Avšak u detí narodených v roku 2021 nedosahujeme zaočkovanosť nad 95 percent pri prvej dávke očkovania proti osýpkam, mumpsu a ružienke,” informovala Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky.
Pokračovala, že z výsledkov ďalej vyplýva, že u detí narodených v rokoch 2011, 2016 a 2017 je zaočkovanosť nižšia ako 95 percent pri očkovaní druhou dávkou proti osýpkam, mumpsu a ružienke. Žiaľ, evidujeme aj zaočkovanosť iba 77 percent v okrese Prievidza a 88 percent v okresoch Malacky a Spišská Nová Ves práve v ročníku narodenia detí 2017.
U detí narodených v roku 2016 je zaočkovanosť nižšia ako 95 percent pri preočkovaní proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a detskej obrne. Teda deti v tomto veku nie sú chránené kolektívnou imunitou, sú vystavené vyššiemu riziku, že na dané ochorenie pri kontakte s chorým ochorejú.
Chorobnosť na čierny kašeľ a osýpky
S poklesom zaočkovanosti v Európe ide ruka v ruke nárast očkovaním preventabilných ochorení, ktoré evidujeme naprieč Európou. Ide o infekčné ochorenia, ako napríklad čierny kašeľ alebo osýpky.
Epidémiu čierneho kašľa evidujeme v Českej republike, kde počet prípadov chorých je najvyšší za posledných 60 rokov. Počet prípadov tam dosiahol k 14. 4. 2024 celkom 7 888 chorých s najvyššou chorobnosťou vo vekovej kategórii 15 - 19 ročných.
Česká republika pristupuje k mimoriadnym dodávkam vakcín, pretože eviduje zvýšený záujem o očkovanie. Prípady ochorenia čierneho kašľa hlásia aj Chorvátsko, Holandsko, Dánsko, Nórsko a Španielsko.
Na Slovensku epidemiologickú situáciu nepretržite monitorujeme a k 17. 4. 2023 máme spolu hlásených 390 prípadov ochorenia na čierny kašeľ (chorobnosť 7,18/100 000 obyvateľov). Najvyššiu chorobnosť evidujeme u detí do 1 roka, ktoré ešte neboli pre svoj vek zaočkované všetkými dávkami proti ochoreniu čierneho kašľa.
V klinickom obraze dominuje protrahovaný dráždivý neproduktívny kašeľ trvajúci týždne až mesiace. Iné príznaky nebývajú prítomné. Je preto dôležité, aby lekári prvého kontaktu v rámci diferenciálnej diagnostiky brali do úvahy aj toto ochorenie.
Nárast chorobnosti na osýpky evidujú najmä v Rumunsku, ale aj v Rakúsku, vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Holandsku, Poľsku a v ďalších 13 krajinách EÚ. Napríklad Rumunsko hlási od januára 2023 viac ako 11 400 chorých na osýpky a 12 úmrtí.
Susedné Rakúsko hlási za rok 2024 spolu 374 chorých na osýpky, Česká republika 14 chorých a Poľsko 40 chorých na osýpky. Na Slovensku sme v tomto roku zaznamenali jeden laboratórne potvrdený prípad osýpok u nezaočkovaného dieťaťa v okrese Považská Bystrica.
„Iba spoločnými silami môžeme chrániť zdravie tých najdrahších a najzraniteľnejších, naše deti. Epidemiológovia úradov verejného zdravotníctva, pediatri, infektológovia a v neposlednom rade i rodičia, všetkým ide o ochranu zdravia detí. Najúčinnejšou prevenciou proti infekčným ochoreniam je očkovanie, ktoré máme v Slovenskej republike zavedené od 50-tych rokov. Vďaka dlhodobému pravidelnému očkovaniu v našej krajine vymizli alebo sa výrazne znížil výskyt závažných, častokrát aj smrteľných infekčných ochorení, s ktorými sa stretávali naši prastarí rodičia v čase, keď ešte boli deťmi a očkovanie neexistovalo. Išlo najmä o čierny kašeľ, záškrt a osýpky,” povedala hlavná hygienička Červeňová.
„Pri poklese zaočkovanosti napríklad proti čiernemu kašľu alebo osýpkam môžeme predpokladať, že aj v našej krajine sa budeme čoraz viac stretávať s ohniskami týchto ochorení. Infekčné ochorenie častokrát prenáša chorý človek, u ktorého je ochorenie v inkubačnom čase, nemá príznaky a teda ani nevie, že je chorý. V prípade, že takto chorý človek sa dostane do kontaktu s nezaočkovaným dieťaťom, je tu veľká pravdepodobnosť, že toto dieťa ochorie,” uviedla Červeňová. U adolescentov a dospelých ochorenie neprebieha rovnako ako u neočkovaných detí.
Zaočkovaná populácia vytvára určitú „ochrannú bariéru” prostredníctvom ochranných protilátok. Zabraňuje tak šíreniu infekčných ochorení v komunite. Očkovaní chránia aj tie deti, ktoré sa pre svoj vek alebo kontraindikácie nemohli dať zaočkovať.
Poradne očkovania
„Poradne očkovania sú zriadené na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva a sú tu pre rodičov, ktorí hľadajú odpovede na svoje otázky, či svoje dieťa dať alebo nedať zaočkovať. Rodičia majú právo pýtať sa na všetko, čo súvisí s očkovaním detí. V rámci Poradní očkovania epidemiológovia poskytujú rodičom bezplatné konzultácie o význame povinného očkovania. Naším cieľom nie je vyberanie pokút za odmietnutie očkovania. Práve naopak, oznámenie pediatra o odmietnutí očkovania dieťaťa je pre nás dôležitá informácia, že dieťa nie je očkované proti určitému infekčnému ochoreniu, a teda je zraniteľné v prípade vzniku ohniska nákazy. Je to dôležité, aby sme mohli adresnejšie prijímať potrebné protiepidemické opatrenia v prospech a pre ochranu zdravia nezaočkovaného dieťaťa,” povedala Tatiana Červeňová, hlavný hygienik Slovenskej republiky.
Medzi rodičmi existuje aj skupina tých, ktorí sa rozhodli svoje dieťa nezaočkovať, a teda idú do rizika, že dieťa môže byť ohrozené na zdraví i na živote. Dnes ľudia cestujú za prácou aj oddychom a infekčné ochorenia hranice krajín nepoznajú.
Ak rodič odmietne dať dieťa zaočkovať, nevystavuje riziku ochorenia len vlastné dieťa, ale aj ďalšie deti vnímavé voči infekcii, neočkované z dôvodu kontraindikácie alebo ak nedosiahli ešte určený vek očkovania.
Poradne očkovania na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva v SR, v ktorých pracujú skúsení epidemiológovia, poskytujú konzultácie pre rodičov o očkovaní.
Naše poradne očkovania spoločne s pediatrami v úzkej súčinnosti prinášajú odpovede a hľadajú pochopenie, aké sú príčiny odmietavých postojov, odkladu očkovania do neskoršieho veku, prípadne aké sú ďalšie dôvody odmietania očkovania. Najvyššia miera odmietania očkovania bola zaznamenaná v Trenčianskom kraji.
Prístupy krajín EÚ k očkovaniu
Mnohé krajiny dnes, rovnako ako my na Slovensku, čelia klesajúcej zaočkovanosti. Ako príklad možno uviesť Francúzsko, ktoré malo do roku 2018 zavedené dobrovoľné očkovanie. V tom čase patrilo medzi krajiny s najväčším počtom ľudí na svete, ktorí váhali s očkovaním (až 40 percent Francúzov spochybňovalo bezpečnosť očkovania, ešte aj v USA to bolo vtedy len 13,5 percenta).
Úroveň zaočkovanosti bola totiž pred zavedením povinného očkovania dlhodobo prinízka, dochádzalo k výskytu epidémií ochorení, napríklad počas epidémie osýpok v rokoch 2008-2011 bolo vo Francúzsku vyše 22-tisíc prípadov, skoro 5-tisíc ľudí bolo hospitalizovaných s vážnymi komplikáciami a 10 ľudí zomrelo; ochorenie sa šírilo v lokalitách s najnižšou zaočkovanosťou, pričom najvyššiu incidenciu ochorenia mali najmenšie deti, ktoré ešte ani nemohli byť očkované. V roku 2018 pristúpilo Francúzsko k pravidelnému povinnému očkovaniu proti 11 infekčným ochoreniam.
V roku 2010 dosiahlo Francúzsko zaočkovanosť proti osýpkam, mumpsu a ružienke 61 percent, po zavedení povinného očkovania v roku 2018 dosiahlo v roku 2022 zaočkovanosť proti týmto trom ochoreniam 90 percent. Na Slovensku sme mali v roku 2022 zaočkovanosť 96 percent.
Na ďalšom príklade možno uviesť Švédsko, kde je zavedené dobrovoľné očkovanie proti 11 ochoreniam, majú obdobný očkovací kalendár, zohľadňujú v ňom u menších detí najskôr vek, následne pobyt v škole. Zaočkovanosť sa napriek dobrovoľnosti pohybuje vysoko, napr. v roku 2021 bolo v súlade s programom zaočkovaných 97 percent dvojročných detí.
U detí od 6 rokov sa potom očkuje vrámci školskej starostlivosti. Zdrojom vysokej ochoty rodičov očkovať svoje deti je podľa prieskumov dôvera rodičov detí a komunikácia o očkovaní, ktorá pokrýva ich potreby.
Ochotu očkovať vnímajú pre dobro spoločnosti a nie je tam tendencia rozporovať oficiálne odporúčania a zbytočne riskovať škodlivé dopady ich rozhodnutia na osobnej a spoločenskej úrovni.